Väčšinu bikepackových výletov, ktoré som počas roka organizoval boli fyzicky náročnejšie, pre tentokrát som vyberal trasu, ktorá nebude fyzicky náročná a bude ju môcť absolvovať aj môj otec a bratranec, pridali sa samozrejme aj verní parťáci Ľubor a Tomáš. Trasa bola naplánovaná na dva dni Trstená – Mútňanské sedlo – Veľká Rača – Žilina. S Tomášom a Ľuborom sme mali plán pokračovať ďalej, no ten bol žiaľ prerušený.

21. 10. 2016
Aleš Tajták

PO POĽSKO-SLOVENSKEJ HRANICI

Začíname v meste Trstená smer Námestovo popri Oravskej priehrade, cesta je to pekná, no premávka je sem-tam hustejšia. V Námestove nakupujeme zásoby a tempo s prestávkami začína dávať najavo, že dnes to bude „lentaktak“. Šľapeme smer Mútne, kde ako inak zastavujeme na hodinový obed a pivo. Z Mútňanskej píly sa presúvame po peknej asfaltke v ihličnatom lese smer Mútne sedlo (zelená značka). 

Na Mútňanskom sedle nám hodinky ukazujú 14:00, podľa Gps to má byť na chatu Przegibek len 30km po hrebeni, hovoríme si: „to je nič, za pár hodín pijeme pivo“ , ale nakoniec to tak vôbec nedopadlo.

Trasa je krásna, ide po hraničnom singletracku v ihličnatom lese. Bikovanie osviežujú technické úseky, kedy biker ide po úzkom drevenom chodníku, ktorý oddeľuje zablatené úseky dreveným mostíkom. Všade navôkol rastú čučoriedky, ale my máme „veľa“ času, tak sa viac stojí ako ide.

Nasledujú prvé zjazdy a výjazdy, ktoré po čase naberajú riadne uhly. Keď je to poriadne strmé a technické, tak mne a Tomášovi to vyhovuje no zvyšok sa netvári nadšene. Po zjazde na Novoť sa pozerám na hodinky a zvyšku oznamujem, že dnes to bude „ o hubu“.

Makáme ďalej, kopce sú stále náročnejšie, nie sú dlhé ale o to viac strmé, využívame najľahšie prevody a na zjazdy vyberáme vhodnú stopu. Pred nekonečným kopcom Úšust nachádzame napravo chodník, no nevieme kam vedie, neriskujeme pred tmou, tak po nekonečnom stúpaní a strmom zjazde zisťujeme, že ten chodník v traverze obchádzal celý kopec. Každý z nás sa aspoň raz buchne po hlave a točíme ďalej.

Večer pomaly prichádza, no nás čaká ešte strmý zjazd z kopca Svitková, sami neveríme aký strmák to je. Tomáš sa odvážne púšťa do zjazdu, no terén, sklon kopca a fyzika to nedovolia a Tomáš letí cez rajdy a robí zopár kotrmelcov cez skalku, trošku krvavý sa zastaví zopár výškových metrov od miesta, kde zletel. Mňa zjazdové ambície v tom momente opúšťajú.

Začína byť solídna tma, v sedle Príslop stretávame trošíčku opitých Poliakov na motorke a štvorkolke s ktorými kecáme o ďalšom priebehu trasy na chatu Przegibek. Poliaci nám stručne odkazujú, „ že máme nato jebať, že kurwa ciemno jest“ , že nedojdeme a na chate Rycerzowa je nejaká impreza (párty po poľsky). No táto chata má byť plná, čo sme zisťovali cez týždeň, no čo nám ostáva, vyberáme žltú značku a šľapeme na chatu. Na chate sme celkom rýchlo, no už je taká tma, že aj na vybaľovanie ploskačky z ruksaku musíme použiť čelovku. Po nejakej tej borovičke a pive na chate, padne nápad od otca, čo som fakt nečakal, že nie sme žiadne hovná, že to potiahneme na ďalšiu chatu. No hodinu a pol po západe slnka, a presviedčaní miestnej horskej služby, ktorá mala viac alkoholu v krvi ako naša celá partia dokopy to odkladáme na zajtra. Nakoniec to bolo správne rozhodnutie. Večer si vychutnávame koncert Poľského Nohavicu pri ohni, no žiadna veľká impreza sa nekoná, sme asi najhlučnejšia partia pri ohni. Už keď to vyzeralo, že sa to zvrtne a jeden típek začal niečo kričať, vzápätí spadol ksichtom do zeme, a jeho partia musela zháňať záchranku.

Druhý deň tlačíme strmákom po lúke. Nasledujú krásne zjazdy po singletrackoch, niektore hladšie niektoré technické. Ľutujem Šimona, ktorý sa zase „perfektne“ zbalil do ťažkého terénu a všetku bagáž si dal na zadný nosič, no technické jazdenie celkom ovláda a zvláda to s prehľadom.

Medzitým sa nám otec s Ľuborom strácajú skoro na pol hoďku, ale nato sme už zvyknutí, na blúdenie niektorých členov resp. celej skupiny.

Prechádzame okolo pôvodne plánovaného nocľahu a chápeme, že v noci by to bolo na biku takmer nemožné.

Ľubor sa odpája dopredu a zase sa stratil, no po telefonáte, že minul odbočku, kde schádzame z hrebeňu sa vracia späť, aspoň pozrel aj Veľkú Raču. Na sedle pod Orlom sa púšťame smer Stará Bystrica, kde obedujeme a obdivujeme drevený orloj.

Šimon zisťuje, že to snami do Žiliny nestihne potiahnuť, lebo cestuje do Prahy, tak sa do Žiliny presúva Cyklobusom, čo nás naozaj veľmi milo prekvapuje, že niečo takéto vôbec na Slovensku je.

My cez Lutište po cestách-necestách, lesoch, po cyklotrasách a cestných komunikáciách prichádzame do Varína. Po cyklisťáku popri Váhu, prichádzame do Žiliny kde dávame Kebab a nasadáme na vlak smer Košice.

S Tomášom a Ľuborom sa rozhodujeme pre hlásené nepriazne počasia nepokračovať hrebeň Lučanskej Malej Fatry, takže cestujeme domov, no po príjazde domov, ma druhé ráno napadlo ísť hneď ďalší deň pojazdiť na Ukrajinu, no ako to dopadlo, sa dozviete v ďalšom článku.

Diskuse