Po mojej dvojmesačnej odstávke kvôli chorobe, kde som poriadne dva mesiace nebikoval, som plánoval zorganizovať nejakú dvojdňovku v Slovenskom Rudohorí. Tento krát voľba padla na dlho plánovanú Poľanu, na ktorú som sa zatiaľ nedostal. Z viacerých strán som mal negatívne ohlasy na hrebeň Poľany pre polomy na hrebeni a nevhodnosť pre Mtb, no nám nejaké to prenášanie a sem tam tlačenie chuť na divočinu nemôže prekaziť. Spojil som sa s mojimi kamošmi Pipkom a Bačikom a dohodli sa na prejazde Poľany a pokračovanie hrebeňa cez Klenovský Vepor a kam nás biky za tie dva dni ešte dostanú. Ubytovanie sme pre tento krát zvolili vo forme chaty a nie bivak kvôli mínusovým teplotám, nie každý z nás má nato vhodný spacák, zarezervované ubytko bolo na Salaši Chlipavice v pohorí Klenovský Vepor.

15. 11. 2016
Aleš Tajták

POĽANA

Ďeň 1

V noci prichádzame s Pipkom z Bratislavy domov do Košíc a budík o 4:00 nás pripravuje na náročnú dvojdňovku. Odchádzame z Košíc vlakom o 5:23 smer Zvolen. Vystupujeme v obci Kriváň kde nás prekvapia mínusové teploty. Po mojej dlhodobej PNke si dávam kuklu na hlavu a smerujeme do mesta Hriňová, kde nakupujeme jedlo na dva dni.

Vyberáme sa po 15km asfaltke smer horský hotel Poľana, kde sa máme stretnúť s kamošom a dať kávu. Cesta celkom prekvapuje a prichádzame neskôr ako podľa plánu, hore našťastie svieti slnko a hmla ostala len v dolinách.

Hotel Poľana už nejaký čas nefunguje ako ubytovacie zariadenie pre verejnosť, no bufet je otvorený a využívame možnosť obeda. Po cca hoďke zdržania šľapeme smer Poľana ( 1458mnm).

Ocitáme sa v starom pralese ihličnatých stromov, pozeráme mapu, čaká nás zjazd na bod Kopce. Po pár metroch už vieme, že toto je presne to naše, prales s kľukatým singletrackom so zopár technickými pasážami sa mi v momente v hlave zapisuje, ako jedno z najlepšieho, čo som jazdil na Slovensku.

Pohltený pralesom prichádzame na prvú vyhliadku. Čas nepustí a musíme makať dál.

Bačik si našiel na traily menšiu skalku tak dal malý dropík, ale dopad na mokré korene + zjazdené, ihlou pozošívané Ardenty nabombované na 3 atmosféry nie sú najlepšia kombinácia. Našťastie to dopadlo dobre a pokračujeme.

Prvý polom zoči voči nám a naším bikom. Prenášame a kecáme, nám takéto úseky nevadia a zo slovenských lesov sme nato zvyknutí. Prichádzame na Kopce(1333) a riešime najväčšiu dilemu dnešného dňa. Vybrať sa smer Sedlo Jasenová a Hronček alebo po modrej cez Kľuku na Lom na Rimavicou? O modrej značke som sa nič nedočítal, ani nenašiel žiadne fotky na Google Earth. Polom pokračuje aj smer červená, aj smer modrá. Zjazdom na Hronček by sme možno museli ísť po asfaltke do Sihly, čo sa Bačikovi nepáči, že on asfalt nejazdí a treba to zredukovať na minimum. 

Púšťame sa hrebeňom po modrej značke smer Lom Nad Rimavicou, čo sa ukázalo ako správna voľba.

Po cca 10tich preloženiach bikov cez popadané stromy sa polom ukľudňuje a nádherným singlom pokračujeme hrebeňom. Príde nám to ako totálna divočina, nakoľko táto značka je málo využívaná a ťažba tu dúfam ešte dlho prebiehať nebude. Po pár kilometroch singloidného zjazdu prichádzame na svážnicu zarastenú nízkou trávou, po ktorej ťažké stroje dlhšie nešli.

Touto svážnicou prichádzame skoro až pod Lom Nad Rimavicou. V Lome si dávame čaj( Bačik pivo ako vždy) a preberáme ďalší postup. Za hoďku a pol je už tma a pohorie Veporské Vrchy už nemáme šancu stihnúť, takže plán je to pustiť cez Sihlu na druhú stranu do obce Dobroč, odkiaľ budeme na čelovkách pokračovať smer Salaš Chlipavice, kde máme na 20:00 zarezervované ubytko.

V obchode kupujeme pol litra Borky a šľapeme po doline v totálnej tme. Dohoda znie jasne, kto prvý zasvieti čelovku, je pele, takže na rázcestí netrafíme správny smer na križovatke a Salaš nejako trafíme inou cestou. 

Trafili sme, stojíme pred Salašom, no nikto tam nie je. Prišli sme totiž o hodinu skôr. 20minút čakáme, z hmly sa vynorí prevádzkar. Pýta sa nás prečo nie sme 8mi, moja odpoveď bola, že nie sme 8mi ale mali sme prísť o 8mej. Nevadí. Celý salaš pre nás troch, pivo borka a ochutnávka syrov, ktoré sme priniesli, a ktoré nám boli ponúknuté nás držali hore do noci.

Deň 2

Ráno je v pohode, dávam si permanentný ranný ibalgin, ako zvyknem, po takýchto večeroch. 

Pokračujeme smer Sedlo Zbojská.

Zo sedla šľapeme na chatu Burda.

Ksichty našej posádky pri takom stupáku na ráno nevyzerajú najoptimistickejšie. Na Burde kecáme s ochranármi, ktorí nám radia červenú značku, smer Siváková, vraj je prečistená.

Po hodinovom brodení cez blato prichádzame na menej rozdrbanú svažnicu, z ktorej omylom zle odbočujeme, a hodinu blúdime.

Po peknom singloidnom výšľape prichádzame na Razcestie Siváková. Tam padne rozhodnutie druhého dňa, taktiež sa vyberá alternatíva bez asfaltu a vyberáme sa neznámym hrebeňom po zelenej značke do Tisovca odkiaľ nám ide vlak.

O tejto trase som taktiež nič nenašiel, ani fotky z hrebeňa len nejaký popis na Treking.cz z roku 2012, kde túto trasu opisujú ako prekážkovú dráhu. 

Trasa je dobre značená no má pár záludností, Gps prístroj sa hodí. Zdravý listnatý les striedajú vyčistené úseky s polomom, takže je to priechodné.

Neskôr nás čakajú skalky prikryté popadaným listím z čoho má Pipka radosť a hodnotí to ako najkrajší úsek našej dvojdňovky. Na hrebeni sa nachádza spústa nepomenovaných vrcholov.

Prichádzame pred riadnu strmku (aspoň podľa mapy). Nespočetné množstvo switchbackov (niektoré sa dajú iné nie) nás privedú na pekný singletrack v traverze až do Tisovca, kde končíme našu túru.

Za zvyšné peniaze sa najeme a čakáme na vlak a kopec prestupov do Košíc. V najbližšiu vhodnú dobu túto trasu plnú divočiny a málo navštevovaných chodníkov určite zopakujeme.

Diskuse