Každý rok si s kamarátmi „bikermi“ z Liberca doprajeme aspoň jeden predĺžený víkend do roka, kedy doma nechávame ženy, deti, prácu a myslíme len na jazdenie. Po viacerých „naľahko“ akciách v Rychlebkách, Javorníkoch a v Beskydoch sme si povedali, že potrebujeme zmenu a výber padol na (moju) slovenskú rodnú hrudu. Boli sme časovo limitovaný a tak sme sa do plánu snažili vtesnať čo najviac, nemysliac na to, že nepôjdeme rýchle XC bez batožiny. Takže náš pôvodný plán zvládnuť trasu Kremnica – Kremnické vrchy – BB – Poľana – Veporské Vrchy – Muráňska Planina – Slovenský Raj – Volovské Vrchy – Košic za 4 dni sa po konzultácii s ľudmi z Mtbiker.sk rozplynul ako para nad hrncom a na koniec sme sa museli uspokojiť s aj tak veľmi uspokojivou trasou.

Celkem 230 km
Výstup 9100 m
03. 08. 2016
Richard Sipoš

Z BÁNSKEJ BYSTRICE DO KOŠIC

1. deň

Banská Bystrica > Kysuca-Uhliarka (Veporské Vrchy)

Vo vlaku z Martina, kde sme nechali auto, do B.Bystrice fundovane simulujume situáciu pre prípadný stret s medveďom a rozdeľujeme si úlohy pre krizový postup. Bavíme sa o jedle s následom nákupe, takže máme všetci jasno v tom, že nekupujeme žiadne aromatické jedlo...asi aj preto, 20 minút potom v Bystrickom markete, kupujem 4 špekáčiky a udeného lososa.

Po nákupe vyrážame riadne nabalení pohodovou cyklocestou pozdĺž Hrona až od Ľubietovej, kde čapujeme výbornú miestnu minerálnu vodu Linhartovku a vodné rezervoáre praskajú vo švíkoch. 

Ďalej pokračujeme zpevnenou cestou na Starý Majer a chatu na Včelínci, kde nám superochotná pani Kubečková pripravý vynikajúce halušky a ako bonus pridá sladú koláč. Po gurmánskych orgiách slapeme ďalej po modrej značke v kombinácii s cyklotrasou na Chatu pod Hrbom. Chata je už v súkromnom vlastníctve, takže ju bez zastavenia míňame a zo sedla sa napojujeme na červenú značku smer Tri vody. Zjaz sa koná po širokej asfaltovej ceste a je v skutku nezaujímavý, čo sa ale zmení na Troch vodách, kde pokračujeme po lesnej ceste smer nádrž Hronček. Opäť stretávame známy asfalt, no s vedomím, že nás na Zákľuky čaká skoro 400m prevýšenia nás to až tak nemrzí. 

Konečne prichádza odmena dnešného dňa a tou je výhľad zo Zákľuk a následný trail po krásnom hrebeni smer Tlstý Javor (červená značka) až do našeho cieľa, sedla Kysuca. 

Pri opustenej drevenici staviame náš dnešný „kemp“. Opekáme klobásy, varíme polievku z čerstvo nazbieraných húb a s obavami čítame v mape, čo sa na nás zajtra chystá.

2. deň

Kysuca-Uhliarka > Chata Janka (Stolické Vrchy)

Noc bola našťastie teplá a ani Dan vo svojom ultratenkom spacáku na ultraľahkej alumatke netrpel. Po inštatných raňajkách balíme kemp, ďakujeme záhrade pri drevenici za pohostinnosť a šlapeme ďalej po červenej značke smer Tri chotáre. Hrebeň sa kľukatí striedavo v lese i na lúkach po úzkom singltreku, ktorý sa za Šopiskom mení na širšiu cestu. Približujeme sa Klenovskému Vepru (1338mnm) a čím sme bližšie, tým viac sa utvrdzujeme v tom, že vrchol chceme obísť po zváznici. Široká lesná cesta lemuje vrchol zprava a dovedie nás až na chatu pod Veprom, kde tesne pod chatou nachádzame výdatný prameň. 

Z chaty pokračujeme dokonalým singlíkom do sedla Machniarka, odkiaľ zjazdom do sedla Bánovo strácame 200 výškových a konštatujeme, že sa tu slovenský lesáci opäť raz „vyřádili“.

Zo sedla Bánovo frčíme po červenej do sedla Diel, odkiaľ volíme ľahšiu cestu po cyklotrase priamo do sedla Zbojská. Konečne bryndzové halušky a pivo. Výbornej kuchyni a milému personálu dáváme 1*! 

 Zhostila sa nás ukrutná lenivosť v kombinácii s nedostatkom času nás núti vynechať Muráňsku Planinu, na ktorú som sa tak tešil. Obchádzame ju po asfaltke cez Tisovec a Muráň až do sedla Javorinka. Vďaka bohu sme späť na lesnej ceste a stúpame pohodovým tempom do sedla Severná lúka a k chate Janka. Chata je sice zatvorená, ale terasa je dosť veľká na to, aby nás uchránila pred nočnou búrkou, ktorá trvala sa zmenila na výdatný dážď, ktorý nakoniec trval skoro celú noc.

3. deň

Chata Janka > jazero Úhorná

Svieže ráno nám napovedá, že dnes bude na cestičkách morko a o potvrdzujeme si to hneď na žltej značke zo sedla Severná lúka na Prihybku. Potoky vody a nespočet mlák a priemerná rýchlost 6km/hodinu :) Doporučujem tento úsek obíst cez Slanské sedlo a Kyprov, pokiaď Vám nevadí prudký výšlap s prevýšením 180 metrov. 

Z Priehybky pokračujeme širšou lesnou cestou po modrej značke smer Čuntava, kde opäť nachádzame červenú značku. Tu sa cesta mení v úzky „singlík“, kde sa striedajú prúdké krátky zjazdy a výjazdy, les a lúky, ale hlavne neskutočná atmosféra Slovenského Raja. Z miesta zvaného Voniarky až na Palcmanskú Mašu a dedinu Rakovec ideme širkovou zpevnenou cestou a neskôr i asfalkou. Sice nezaujímavá cesta, ale scenária stojí za to! 

Z Rakovca do sedla Súľová sa nám núka cyklotrasa s prudkým začiatkom, ale nakoniec celom pohodovým profilom. 

Na mape vidíme vrstevnicu, ktorá vedie tesne pod hrebeňom a sľubujeme si, že ňou ušetríme dosť sily. Vyplatilo sa a na červenú sa napojujeme tesne za Čertovou hoľou. Náš dnešný, Chata Volovec, je už necelých 30 minút ďaleko.V sedle Volovec robíme opravujeme defekt a robíme rýchle rozhodnutie. Dnešnú trasu naťahujeme až na jazero Úhorná a tešíme sa na večernú romantiku pri vode. 

Hneď pri výšlape na vrchol Skalisko nás opúšťa optimizmus. Michal z toľkého pozitívna zahadzuje svoj navešaný bike (pozn. Najťažší zo skupiny) do lesa a sám zapichuje čumák do čučoriedok, kde pri nezrozumiteľnom: kur**, do prde**, kterej kok** to naplánoval?“ spočinie asi 10 minút.

My ostatný sa kocháme výhľadom zo Skaliska a kedže vidíme v nedohľadne náš dnešný cieľ, parafrázujeme Michala a pýtame sa „ktorý kok**, že toto naplánoval?“.

Zo Skaliska vedie nádherný technický trail ďalej po červenej, ktorý sa ale po cca 2 km mení na extrémne ťažko prejazdnú tažiarsku cestu.

Unavený odmietame o 20:30 variť a hľadať vhodné miesto na spanie a nakoniec končíme v ubytovaní priamo na hrádzi. Večer nás domáci pozvú na sledovanie ME vo fotbale, kde zhodou okolností hraje SR Vs. Anglicko. Nálada je výborná, emócie domácich sú nepopísateľné.

4. deň

jazero Úhorná > Košice

Na ranné plávanie v +17C vode nemáme morál a radšej konzultujeme naše plány s miestnym lesákom. Dozvedáme sa, že hrebeň Štós – Kloptaň je po nedávnom polome zavalený a na mnoha miestach budeme musieť prenášať. Roztáčame kolesá a v záujme vlastného zdravia a psychickej pohody ideme asfaltkou do Prakoviec a odtiaľ cez Perlovú dolinu až na Kojšovskú hoľu (1 246m.n.n). 

Konečne sa dostávame na „moje“ domovské traily a z Kojšovky to berieme po červenej hrebeňom na Idčianske sedlo a cez vyhliadku Loreley na chatu Lajoška. Po krátkej prestávke pokračujeme cez Jahodnú až na Bankov, kde nachádzame Lesmír, jeden z čerstvo dokončených trailov košických trailbuilderov zo skupiny KECY. 

Po prvých metroch zisťujeme, že aj naše, na 4 dni naložené stroje zvládajú menšie skoky, dvoják a klopenky! Nepýtajte sa ako, ale ani to veľmi nebolelo. 

Ked sme už u toho, tak Lesmír je najvačšia pecka, čo som kedy od Rychlebiek jazdil. Sice má len okolo dvoch kilometrov, ale je to zážitok a při návšteve Košíc Vám ho (naľahko) veľmi doporučujem! 


Tak a sme v Košicoch, na konci našej cesty. Navštevujeme kamarátov, na Hlavnej v centre dávame pivo a obdivujeme krás(k)y Košíc. 


THE END ;)


Voda a jedlo: 

Vodných zdrojov bolo všade dostatok a stačili nám 2 litrové rezervoáre.

Trasa sa dá načasovať tak, aby si vždy obedoval v hospode/na chate. 


Chyby ktoré nabudúce neurobíme: 

nevynecháme Muráňsku planinu

miesto alumatky si zabalím evazotku

predĺžíme to na 5 dní so začiatkom v Kremnici a prejazdom Kremnických vrchov


Overview: 

Náročná trasa (8/10) na 4 plné dni, po málo navštevovaných kútoch Slovenska s vysokým prevýšením, ideálna pre milovníkov divočiny bez ľudí. 

Diskuse